Trendy v stavebníctve na rok 2025: Vzduch, zvuk, vietor. Ako si s nimi poradiť?

Aké materiály a postupy zvoliť, aby dom zvládol Blower Door Test? Koľko času ušetrím, keď si na stavbu nechám priviezť namiesto tehál rovno celé steny? Prečo je dobré poznať rozdiel medzi laboratórnou a stavebnou hodnotou zvukovej nepriezvučnosti? Je možné predísť prasklinám v omietke v dlhých stenách? Aké sú alternatívy k tanierovej hmoždinke pri kotvení kontaktného zateplenia? Hľadaniu odpovedí na tieto otázky bol venovaný odborný seminár KM Beta.

Každoročný odborný seminár KM Beta je súčasťou procesu celoživotného vzdelávania pre členov Českej komory architektov a Českej komory autorizovaných inžinierov a technikov. Možnosť absolvovať osem prednášok mali aj zástupcovia ďalších profesií v stavebníctve. Celkom program prilákal do Hnaníc pri Znojme cez 120 registrovaných účastníkov. Na stránkach KM Beta zverejníme videozáznam z celej akcie, rovnako tak podrobnejšie príspevky k jednotlivým témam. Na otázky položené v úvode ale samozrejme odpovieme už teraz.

Vzduchotesnosť? Dvakrát meraj…

Pomáhať a chrániť. To sú podľa Mgr. Stanislava Palečka hlavné úlohy pre vzduchotesnosť stavieb. „Znižuje tepelné straty vzduchom, zachováva účinnosť rekuperácie a chráni pred škodlivými účinkami kondenzátu na konštrukcie,“ zhŕňa to najpodstatnejší odborník, ktorý meranie vzduchotesnosti, známe ako Blower Door Test, vykonáva ako jeden z prvých už od roku 2006. Ide o metódu, ktorá s využitím rozdielu tlaku zisťuje vzduchotesnosť obálky budovy. Pri realizácii stavieb v pasívnom štandarde ide o nevyhnutné meranie.

Podľa Stanislava Palečka by mala byť vzduchotesnosť jednou z tém už vo fáze projektu. „Napríklad kvôli voľbe materiálu obvodového muriva. Výber vhodnej konštrukcie, zastávajúcej rolu hlavnej vzduchotesniacej vrstvy, rozhodne nemá byť na investorovi,“ vysvetľuje a zároveň upozorňuje, že ideálne by mal byť Blower Door Test vykonaný dvakrát. Prvýkrát v priebehu stavby, ako zhodnotenie vzduchotesnej obálky nezakrytej podlahami, podhľadmi a predstenami. Na základe výsledkov potom možno prípadné netesnosti opraviť. Druhé meranie sa potom vykonáva v dokončenom dome.

Ako na úspory? S robotmi a na tupo

Jedno číslo, ktoré hovorí za všetko – 37 percent. Takú úsporu nákladov môže predstavovať technológia tehlových stien. Ide o projekt KM Beta, ktorý prenáša časť staveniska do výrobnej haly. V nej sú na základe projektovej dokumentácie roboticky vymurované celé steny, vrátane prekladov a ďalších prvkov. Po prevoze na stavbu sú potom osadené na pripravenú základovú dosku. „Pri klasickom murovaní tvorí práca 46 percent nákladov. Pri tehlových stenách je tento podiel len 7 percent. Práve tento rozdiel je základom pre viac ako tretinovú úsporu,“ vysvetľuje oblastný riaditeľ predaja KM Beta Ing. Ľubomír Horáček.

Tehlové steny môžu byť z pálených murovacích prvkov Profiblok, ako aj z vápennopieskových blokov Sendwix. Na stavbe sa ich spojenie realizuje tupým stykom – teda bez preväzby. Práve tejto téme sa na seminári venoval doc. Ing. Miloš Lavický, PhD, z VUT Brno. „Tupé stykovanie je veľmi rozšírené v Nemecku. Spojenie muriva tupým stykom sa používa napríklad tam, kde sa spájajú steny s rozdielnym reologickými vlastnosťami (rozdielnym zmršťovaním a dotvarovaním).“ uviedol. Steny spojené "na tupo" samozrejme vyžadujú stuženie tuhou stropnou tabuľou.

Ako predísť prípadným trhlinám na seminári radil aj technický konzultant KM Beta Vlastimil Sova. Tie môžu vznikať z mnohých príčin – od preťaženia alebo zmršťovania až po rozdielne sadanie – napríklad v dlhších oddieloch stien medzi dilatačnými škárami. „Bez ohľadu na použitý materiál sa vplyvom reologického pretvorenia môžu objavovať v dlhých stenách. Dobrou prevenciou môže byť použitie výstuže muriva, napríklad MurFor Compact. Ide o textilný pás s výstužou, ktorý sa vkladá do každej druhej ložnej škáry,“ vysvetľuje Vlastimil Sova, ktorý na seminári zároveň moderoval debaty po jednotlivých prednáškach.

Hluk? Ťažká váha chyby odpustí

Žiadny alebo minimálny hluk zvonku, prípadne zo susedných bytov. Jedna zo základných požiadaviek na komfortné bývanie. O stavebnej akustike, ktorá sa týmito problémami zaoberá, na seminári v Hnaniciach hovoril Ing. František Dolejší zo Štúdia D-akustika. Časť prednášky venoval vykonaným laboratórnym skúškam zvukovej nepriezvučnosti a chybám pri výstavbe. „Hodnoty, ktoré nameriame pri vzorových stenách v laboratóriu, sa od tých reálnych, teda v hotovom dome, líšia. Minimálne je nutné počítať s korekciami bočných ciest. Samostatnou kapitolou sú potom chyby pri realizácii stavby,“ popisuje rozdiel medzi laboratórnou a stavebnou zvukovou nepriezvučnosťou. Zároveň uviedol, že ťažšie materiály majú v tomto ohľade výhodu – vykazujú výborné hodnoty, zároveň odpúšťajú prípadné zlé postupy.

Zaujímavosť: Meraním v spoločnosti Studio D-akustika prešiel aj materiál Sendwix – vápennopieskové bloky s vysokou objemovou hmotnosťou. Konkrétne stena z blokov 8DF-LP AKU v šírke 240 milimetrov dosiahla hodnotu 57 decibelov. Teda bezpečne nad hranicou požadovanou normou. Meraním prešla aj stena, pri ktorej bola zámerne zle vykonaná elektroinštalácia. Aj v tomto prípade by stena na parametre vyžadované normou dosiahla.

Kotvenie vonkajších kontaktných zatepľovacích systémov? Hmoždinka, ktorá sa nevycuká

Zaťaženie vlastnou hmotnosťou, sanie vetrom alebo naopak náporový vietor. Vonkajšie kontaktné zatepľovacie systémy to nemajú v reálnom prostredí práve ľahké. Preto sa okrem lepidla používajú ako statické zaistenie ETICS hmoždinky. Rozšírený je najmä tanierový variant. Striedaním sania a tlaku sa ale môže tanierová hmoždinka časom z muriva uvoľniť – doslova vycukať. Tomuto problému predchádzajú teleskopické hmoždinky, novinka na trhu stavebných materiálov. Princíp, na ktorom fungujú, predstavil Ing. Milan Cvrček zo spoločnosti Ranit CZ.

Ďalšou novinkou na stavebnom trhu je mechanicko-injektovaná hmoždinka pre polystyrénové izolácie EVOlution. „Montáž hmoždinky EVOlution je jednoduchá. Pomocou vŕtacieho adaptéra sa v jednom kroku vyvŕta otvor do stavebného materiálu a zároveň vyfrézuje miesto v polystyréne pre plastovú sieťku. Predĺženým bitom sa potom hmoždinka zasunie, namontuje a vyplní nízkoexpanznou penou,“ popisuje montáž Milan Cvrček. Pripojil aj odpoveď na otázku, aký je minimálny počet hmoždiniek – 6 kusov na štvorcový meter podľa ČSN 73 2902. A dodržať schému v tvare písmena T, aby sa zabránilo tzv. „vankúšovému efektu“.

Začítajte sa do niektorého z našich predchádzajúcich článkov:

Autor: KM Beta a.s.

K našim článkom pristupujeme obzvlášť starostlivo. Na ich tvorbe sa podieľajú odborníci z našej spoločnosti aj ďalší špecialisti z odboru. Vďaka tomu ponúkame hlbší pohľad na danú tému a zároveň zdieľame skúsenosti, ktoré sme za roky našej činnosti nazbierali. Všetky články sú pod záštitou spoločnosti KM Beta a.s.